Skala vekov
1. Skala vekov, Tvoja skrýš ukry ma a srdce stíš!
Vnor ma v svätej krvi zdroj, rany po hriechoch mi zhoj.
Príď mi, Kriste, na pomoc, odpusť hriech, znič jeho moc.
2. Čo mi nárek pomôže? Ty pomôž mi, ó Bože!
Ty riaď žitia môjho púť; tak nemusím zahynúť.
Neviem kade, neviem kam; – ku Tebe sa utiekam.
3. Prázdne ruky vystieram, oči na kríž upieram.
Nahý som, mne rúcho daj, bezmocnému pomáhaj!
Vrúcnych prosieb počuj hlas, Spasiteľu, spas, ma, spas!
4. Až mi biely smrti mráz zavrie oči pre svet raz,
daj, nech otvoria sa tam, kde Ty súdiť budeš sám.
Skala vekov, Tvoja skrýš ukry ma a srdce stíš!
Starý drevený kríž
1. V zemi diaľnej vrch je,
kde sa k nebu kríž pnel,
znak potupy trýzne a vín.
Vždy v ňom lásky div zriem:
za svet hriešny raz mrel
tam Boha i človeka Syn.
ZBOR:
Preto predrahý je mi ten kríž,
kým len života trvá mi čas.
Bude žiariť mi Ježišov kríž,
až ho zamení koruny jas.
2. Starý drevený kríž,
ktorým pohŕda svet,
má na mňa moc prepodivnú:
Kráľ môj z nebeských ríš
prišiel na zem slz, bied,
by niesol ho v Golgoty tmu.
3. Kríž ten skropený bol
krvou z Kristových rán –
v ňom krásy zriem predivnej svit:
na ňom znášal múk bôľ,
zomrel slávny môj Pán,
by mohol som večne s Ním žiť.
4. Krížu Krista byť chcem
verný v dobrom i zlom
chcem pohanu jeho niesť rád.
Pán ma vezme v svoj deň
v Otcov nebeský dom,
kde v sláve s Ním budem diel mať.
Ta vzácná milost
1. Tvá vzácná milost, šťastný den!
Je spasen lidský vrak!
Já ztracený byl nalezen,
slepému vrácen zrak.
2. Ke kříži musila mne vést,
by strach můj zlomen byl!
Mou nejšťastnější chvílí jest
den, kdy jsem uvěřil.
3. Že mnohou bouří, nástrahou
má cesta vzhůru jde?
Mám všechno, když mám milost Tvou,
ta domů dovede.
4. Až moje srdce znavené
se navždy zastaví,
Tvá milost do nového dne
mne v slávu postaví.